Postihnutie u dieťaťa
Keď sa v rodine objaví dieťa s postihnutím, je to neobyčajne ťažká skúsenosť, ktorá vyburcuje a často preorganizuje život všetkých jej členov. Pri očakávaní narodenia dieťaťa rodičia neočakávajú chorobu – no keď sa o nej dozvedia, často nevedia, čo majú robiť.
V podobnej situácii sa ocitnú rodičia, ktorých zdravé dieťa sa zraní a následkom úrazov je postihnutie. Čo je isté, choroba dieťaťa často značne mení rozdelenie domáceho rozpočtu, zvlášť keď jeden z rodičov musí nechať prácu, aby sa mohol postarať o dieťa.
Etapy, cez ktoré prechádzajú rodičia detí s postihnutím
| 1. Šok |
|
Informácia o tom, že dieťa nie je zdravé je pre rodičov tragická – počiatočná nedôvera prechádza do negácie. Rodičia si myslia, že predsa nie možné, aby ich dieťa bolo choré. Objavia sa nepochopenie, strach, stiesnenosť, pocit beznádeje, niekedy agresia. |
| 2. Depresja |
|
Bezradnosť a bezmocnosť, akú často cítia rodičia, sa stáva taká ťažká, že ju nevládzu uniesť a pritlačení svojimi emóciami rodičia často podľahnú depresii. Chvíľu upokojenia prináša systematická práca pri dieťati, ktoré potrebuje opateru. |
| 3. Etapa vonkajšieho prispôsobenia |
|
Rodičia často zúfalo hľadajú východisko zo situácie, vtedy sa objavujú myšlienky rôzneho druhu na základe obranných mechanizmov. Rodičia hľadajú vinníkov za postihnutie ich dieťaťa, čo im umožní striasť zo seba pocit viny, často odmietajú myšlienku na to, že dieťa je postihnuté. Tento čas je etapa hľadania riešení, trochu chaotický, často vedie k hypnotizérom, bioenergoterapeutom a bylinkárom. Po vyčerpaní všetkých možností sa rodičia často vzdajú. |
| 4. Etapa konštruktívneho prispôsobenia |
|
Pozitívna etapa, v ktorej rodičia začínajú pracovať s dieťaťom, snažia sa zlepšiť jeho existenciu. V tejto etape rodičia dokážu čerpať radosť z bytia so svojím postihnutým dieťaťom, objavujú, že ich dieťa ich obdarúva bezpodmienečnou láskou a tešia sa z toho. Hľadajú riešenia, ktoré spôsobia, že ich dieťa bude šťastné. |
Prechod medzi jednotlivými etapami nie je jasne vyznačený, ich hranice sú voľné. Pre postihnuté dieťa treba veľa obetovať, často zanechať svoje potreby, doterajší život. Veľa záleží od stupňa postihnutia, od toho, či vyžaduje stálu opateru, v akom stupni je samostatné, či je to fyzické alebo psychické postihnutie. Rovnako treba rátať aj so sprievodnými chorobami, predovšetkým sa môžu vyskytnúť tie, čo spôsobujú utrpenie dieťaťa a jeho rodičov.
Postihnuté dieťa = malý človek s veľkými potrebami
Opatera o choré dieťa je výzvou, ktorej sa treba každý deň postaviť. Opatrovateľ takéhoto dieťaťa musí vždy pamätať na to, že choré dieťa je malý človek, ktorý mal menej šťastia než iné deti, ale to ho nezbavuje jeho práv:
- na to, aby bol milovaný taký, aký je;
- na to, aby sa rozvíjal podľa svojich možností.
Rodič, ktorý to chápe a dovolí dieťaťu byť natoľko samostatným, nakoľko je dieťa schopné, ktorý naučí dieťa sebaprijatiu a vštepí doňho optimizmus a odolnosť, dá dieťaťu neuveriteľnú silu.
Postihnutie vzbudzuje strach, hanbu, rozpačitosť. S týmito pocitmi treba stále bojovať.
UPOZORNENIE – je podstatné, aby sme sa nesústredili na neduhy dieťaťa, ale na to, aký má potenciál. Dokonca najviac postihnuté deti, s ktorými sa systematicky pracuje, robia pokroky. Tieto drobné kroky potešia a motivujú k ďalšej práci. Často vyčerpávajúca, ťažká, nákladná rehabilitácia dlho neprináša efekty, ale nakoniec aj najmenšie pokroky dokážu vynahradiť všetko vynaložené úsilie.
Postihnuté dieťa okrem všetkých každodenných výziev, aké stavia pred neho rodina, môže byť žriedlom obrovskej radosti a satisfakcie, ak to dovolí ono, ale aj jeho rodina. Takého dieťa učí pokore, trpezlivosti a citlivosti, učí empatii a oddanosti. Odpláca sa bezhraničnou láskou a oddanosťou.
| Ak máte postihnuté dieťa, nezabudnite... |
|
