15.09.2020

Praktické odporúčania pre opatrovateľov

Tu nájdete niekoľko rád, ktoré – ako dúfame – vám pomôžu v každodennej starostlivosti o vašich blízkych.

Organizácia priestoru

• Ak je to možné, chorý by mal mať vlastnú izbu s ľahkým prístupom do kúpeľne alebo na sanitárnu stoličku. Ak sám nemôže použiť toaletu, blízko postele by sa mala nachádzať misa alebo urinál. Osoby, ktoré používajú plienky by mali mať k posteli jednoduchý prístup, aby výmena plienky nebola sťažená.
• Je dobré premiestniť nábytok tak, aby v miestnosti bolo čo najviac priestoru a na ceste na toaletu alebo iných miestností nestáli nepotrebné zariadenia.
• Podľa možností treba nainštalovať špeciálne úchytky, ktoré umožnia osobám s obmedzenou pohyblivosťou premiestňovať sa, podopierať sa pri vstávaní, atď. Zvlášť dôležité je namontovať úchytky v kúpeľni.
• Pri posteli chorého treba umiestniť stolík na najpotrebnejšie predmety.
• Dobrým nápadom je umiestniť v izbe chorého skrinku, v ktorej by boli na jednom mieste zhromaždené všetky predmety potrebné na ošetrovanie, lieky, atď.

Hygiena chorej ležiacej osoby

• Pred pristúpením k hygienickému zákroku sa uistite, či máte všetky potrebné veci po ruke.
• Počas umývania zabezpečte posteľ špeciálnou podložkou pod chorých.
• Toaletu začnite od umývania tváre, krku a uší. Potom prejdite k umývaniu ramien a hrude. Kožu po očistení treba jemne a dôkladne usušiť.
• Chrbát chorému umývajte tak, že ho položíte na bok.
• Počas umývania chodidiel venujte pozornosť priestoru medzi prstami. Nezabudnite na ich dôkladné usušenie.
• Po očistení tela môžete aplikovať balzamy na regeneráciu kože a povzbudiť kožu masírovaním s použitím masážneho gélu.
• Časti kože ohrozené zaparením a preležaninami ošetrite špeciálnymi ochrannými krémami.
• Zuby/protézu treba umývať po každom jedle, vlasy česať aspoň raz denne.
• Posteľnú bielizeň a pyžamo chorého vymieňajte podľa potreby – nedovoľte, aby bol chorý vo vlhkej alebo mokrej bielizni.
• Nezabudnite, že vo veľkej miere záleží od vás, aký bude stav kože chorého. Venujte viac pozornosti každodenným hygienickým zákrokom, vykonávajte ich starostlivo a s použitím správnych ošetrujúcich prostriedkov, ušetríte chorému bolesti a sebe prácu navyše.

Organizácia času a každodenné opatrovanie

• Nezabudnite, že opatrovanie nie je len umývanie, ale aj kŕmenie, spoločné trávenie času, navodenie dobrej nálady.
• Vyskúšajte nájsť si každý deň chvíľu na spoločný odpočinok, chvíľu zábavy, rozhovor. Nech sa každodennosť neobmedzuje len na prácu s chorým, ale nech sú v nej aj elementy, ktoré vám i chorému dajú určité zadosťučinenie. Podľa toho, v akom stave sa nachádza chorý, môžu to byť rôzne aktivity – spoločné pozeranie filmu, čítanie, lúštenie krížoviek, hry, prechádzka. Tieto činnosti vám umožnia vydýchnuť si a zaktivizujú opatrovaného.
• Počas jedenia používajte podbradníky, najlepšie jednorazové, ktoré sa môžu po skončení jedenia použiť ako servítky na utretie úst. Podbradníky ochránia oblečenie a ušetria vám prácu pri upratovaní po jedení.
• Chorý človek, ktorý musí ostať doma dlhý čas, by mal mať komfort plnej pozornosti, neznamená to však, že musí byť vyradený zo všetkých činností a pomáhame mu uľahčiť vykonávanie činností. Povzbudzujte chorého, aby podľa svojich možností samostatne vykonával čo najviac činností – motivácia konať je vážnym elementom aktivizácie.
• Zabezpečte chorému psychickú pohodu – ak má inkontinenciu, používajte správne savé prostriedky, ktoré neutralizujú nepríjemný zápach moču a zabezpečia pocit sucha a bezpečia.
• Každodennosť v dlhodobej opatere si vyžaduje určitú rutinu – držte sa stálych hodín, kedy podávate jedlo, kedy robíte hygienu, rehabilitáciu, užívate lieky, kedy je čas na vlastný odpočinok, atď. To dáva pocit stálosti a bezpečia, pomáha zorganizovať čas, zvlášť osobám, ktoré s tým mali dovtedy problém.
• Plánovanie celého dňa vopred predchádza nervóznemu a rýchlemu konaniu, čo značne zlepšuje atmosféru, ktorá vládne okolo chorého – vhodné konanie pri kŕmení, umývaní, prebaľovaní, atď., prináša viac času na oddych.

Komunikácia s chorým

• To, akým spôsobom komunikovať s chorým, závisí od jeho stavu, veku, stupňa vedomia, atď. – vždy si však treba vypracovať vlastný model komunikácie.
• Predstavivosť chorej osoby je bohatšia než u zdravého človeka, treba preto dávať pozor na výber slov – ľahko sa dajú vzbudiť plané nádeje alebo uraziť chorého slovami.
• Chorý má svoje práva. Jedným z práv je právo na informácie o stave svojho zdravia. Neobmedzujte prístup chorého k týmto vedomostiam, len v prípade, že by o to prosil. Ak nedokážete vysvetliť jeho stav, poproste o to vedúceho lekára alebo zdravotnú sestru. Nezabudnite však, aby ste vždy hovorili jasne a zrozumiteľne.
• Je dobré vysvetliť chorému, v čom spočíva jeho liečba, aké sú jej možné účinky a ohrozenia. Ak je chorý správne motivovaný k činnosti, jeho rehabilitácia môže byť oveľa účinnejšia.
• Snažte sa prenášať na opatrovaného pozitívne emócie, aj keď on nerobí to isté. Nezabudnite, že chorý môže cítiť strach, nepohodlie a byť vo veľkom strese spojeným s jeho situáciou.
• Počúvajte to, čo chce povedať váš opatrovaný, pozorujte reč jeho tela – rozhovorom s chorým môžeme značne zlepšiť jeho vnútornú náladu a zabezpečiť mu lepšiu starostlivosť.
• Nezabudnite na to, že komunikovať sa dá neverbálne – často dotyk znamená viac než slová. Nezabudnite na milé gestá – stisku dlane, pohladenie po vlasoch, líci. Takéto gestá sú pre chorého žriedlom sily a prinesú mu úľavu v jeho utrpení.

Opatera o chorú osobu je úloha, ktorá si vyžaduje veľa sily – psychickej aj fyzickej. Ak si s ňou chcete poradiť, nezabudnite, že keď sa staráte o inú osobu, musíte sa starať aj o seba. Viac na túto tému si môžete prečítať v sekcii Starajte sa o seba.