Zdravé emócie

Ak sa podujmeme opatrovať blízkeho človeka, ktorý potrebuje stálu opateru, musíme rátať s tým, že zakúsime vplyvy rôznych emócií – či už chorého, alebo aj svoje. Sú to neraz silné a krajné pocity, často rozkolísané nálady.

Aké pocity sú najčastejšie?

Zatiaľ čo chorý sa najčastejšie koncentruje na svoje pocity, opatrovateľ musí dbať aj na to, ako sa cíti chorý, ale aj na to, ako sa cíti on sám.

Ako sa starať o svoje zdravé emócie?

Zbavte sa stereotypov

Zbavte sa stereotypov voči postihnutiu, chorobám, poruchám. Nie je to jednoduché, ale len prelomením bariér, aké nám stavajú naše presvedčenia môžete „odčarovať“ to, s čím sa stretávate. Vďaka očisteniu mysle od schém sa vyhnete násilnému utešovaniu chorého a ponúkania mu riešení, ktoré sa vám zdajú správne v konkrétnej situácii. Okrem toho si ľahšie zachováte objektivitu a vnímanie chorého ako podmet, nie ako predmet.

Prelomte svoju hanblivosť

Prelomte svoju hanblivosť spojenú s fyziológiou druhého človeka. Pomôžte prelomiť túto hanblivosť aj chorému. Je to veľmi ťažká úloha, ktorá si vyžaduje veľkú jemnosť. Nezávisle od toho, či len pomáhate v každodennej hygiene alebo aj vykonávate za chorého celú hygienu, nezabudnite, aké je skľučujúce ukazovať sa druhej osobe nahý, zvlášť ak je telo zmrzačené. Buďte jemní aj v gestách, aj v slovách.

Naučte sa empatii

Naučte sa empatii – myšlienka, ako sa môže cítiť druhá osoba, často pomáha porozumieť. Zamyslite sa, aké by boli vaše pocity v takejto situácii a čo robiť, aby boli emócie čo najviac pozitívne. Počúvajte a pozorujte osobu, o ktorú sa staráte – každý človek potrebuje trochu inú starostlivosť, snažte sa zabezpečiť svojmu blízkemu to, čo potrebuje.

Pripravte sa na rozkolísanú náladu

Pripravte sa na rozkolísanú náladu – aj svoju, aj chorého. Buďte si vedomí, že máte právo prežívať rôzne emócie, ale je dobré robiť to vedome. Pozitívne emócie využívajte na budovanie vzťahov, vzájomnej dôvery a zvyšovanie motivácie. Na negatívne emócie hľadajte bezpečné spôsoby, ako pred nimi ujsť:

• humor i žartovanie dokážu dobre uvoľniť napätie a zachovať pozitívny prístup k veci,
• pripomínanie pozitívnych efektov terapie alebo rehabilitácie pomáha zvýšiť motiváciu,
• vykričanie emócií, kontrolovaná agresia (napr. údery do vankúša), sú v určitých momentoch dobrým ventilom bezpečnosti,
• plač pomáha očistiť sa od negatívnych pocitov a poskytuje úľavu.

Nikdy nevyužívajte proti chorému prevahu

Nikdy nevyužívajte proti chorému prevahu, ktorú nad ním máte ako opatrovateľ. Nezabudnite, že pre chorého je ponižujúci a nepohodlný už len fakt, že je od niekoho závislý. Svoju silu využívajte teda rozvážne pre dobro chorého – motivujte ho k činnostiam, ukazujte mu pozitívnu energiu.

Nepoužívajte žiadne násilie

Nepoužívajte žiadne násilie – ani fyzické, ani verbálne. Ak použijete násilie, ukážete svoju bezmocnosť a krivdíte aj sebe, aj vami blízkej osobe.

Buďte asertívni

Buďte asertívni – rešpektujte práva chorého, ale majte úctu aj k sebe. Nepomáhajte chorému vo všetkom, zvlášť ak mu jeho stav dovoľuje vykonávať každodenné činnosti. Uvidíte, ako veľa zadosťučinenia môže dať chorému samostatnosť.

Nezabudnite, že gestom sa dá vyjadriť viac než slovami

Nezabudnite, že gestom sa dá vyjadriť viac než slovami. Môžete upokojiť svoje nervy a zmierniť utrpenie chorého prostredníctvom dotyku, pohľadom plným porozumenia, úsmevom. Takéto chvíle upokojujú, trochu si vydýchnete a zlepší sa vám nálada.

Použite jednoduchých pravidiel

• Použitím týchto jednoduchých pravidiel sa vyhnete negatívnym reakciám chorého:
• Chorý by mal vedieť, čo plánujete robiť – informujte ho teda o činnostiach, ktoré budete vykonávať.
• Rýchle a nervózne pohyby opatrovateľa zvyšujú nervozitu chorého a môžu vyvolať jeho vzdor – všetko, čo robíte pri chorom sa snažte vykonávať pokojne.
• V rozhovore s tretími osobami nehovorte tak, ako keby tam chorý nebol – ak hovoríte o ňom, má právo zúčastniť sa na rozhovore.
• Nevyraďujte chorého zo života a nerobte zaňho nič nasilu – dovoľte mu rozhodovať o sebe, ale zachovajte bezpečné hranice.
• Zachovajte pokoj a nastavte sa pozitívne – nálada opatrovateľa prechádza aj na opatrovaného.

Efektívny opatrovateľ je oddýchnutý opatrovateľ

Efektívny opatrovateľ je oddýchnutý opatrovateľ. Musíte si z času na čas dobiť baterky a odtrhnúť sa od každodenných starostí. Snažte sa zorganizovať čas tak, aby ste mali aspoň pár hodín do týždňa čas len pre seba, na realizovanie vlastných potrieb. Neizolujte sa od ľudí, nevzdajte sa svojho spoločenského života, stretávajte sa s priateľmi.

Nebojte sa požiadať o pomoc

Nebojte sa požiadať o pomoc. Ak vás nemá kto zastúpiť pri opatere, využite pomoc zvonka. Možno sú v blízkosti organizácie, ktoré by vám mohli pomôcť – niektoré z nich majú špeciálnych dobrovoľníkov alebo profesionálnych opatrovateľov, ktorých možno zamestnať. Neskúšajte si poradiť so všetkým sami – môže to byť práca nad vaše sily.

Využite pomoc psychológa

Využite pomoc psychológa ak si neviete poradiť so svojimi emóciami – objektívny pohľad niekoho zvonku a profesionálny názor dokážu naozaj zmeniť váš postoj, pomôžu vám nájsť sa v novej situácii a pracovať s emóciami. Veriacim ľuďom často pomôže rozhovor s duchovnou osobou, existuje aj množstvo spoločenstiev alebo skupín podpory, ktoré vám môžu pomôcť vydržať ťažké chvíle.

Dbajte o svoje telo

Dbajte o svoje telo – starostlivosť o chorého si vyžaduje veľa síl, je teda dobré posilniť telo cvičeniami. Osobitnú pozornosť venujte svojmu chrbtu, zvlášť ak musíte každý deň viackrát premiestňovať chorého. Snažte sa čo najviac oddychovať a relaxovať prostredníctvom rôznych relaxačných techník. Pozitívne efekty prináša muzikoterapia, ktorá môže byť vhodná aj pre chorého. Hudba prináša pokoj a zlepšuje psychickú pohodu.

Zvažujte všetky pre a proti

Zvažujte všetky pre a proti, ak stojíte pred rozhodnutím, či zveríte chorého do špeciálnej starostlivosti – domova pre seniorov, hospicu, domu pokojnej staroby, domova sociálnych služieb, zariadenia opatrovateľskej služby. Niekedy je to najlepšie riešenie pre všetkých, neobviňujte sa, ak sa rozhodnete, že chorý by mal ísť do konkrétneho zariadenia. Snažte sa však, aby sa chorý necítil opustený – čo najčastejšie ho navštevujte a povzbudzujte ho na duchu.

Zistite, ako zabezpečiť komfort starostlivosti.